GIPERURIKEMIYALI YURAK KASALLIKLARI FONIDA BUYRAK YETISHMOVCHILIGINI DORI ALMASHINUVI ORQALI BOSHQARISH: FEBUKSOSTAT VA TOPIROKSOSTAT TAQQOSIY TAHLILI

Authors

  • Bekmurodova Malika Ruzimurod qizi Author
  • G’aniyev Asadbek Ulugʻbekovich Author
  • Adxamov Asror Adxam oʻgʻli Author
  • Toirov Doston Rustamovich Author

Keywords:

KALIT SO‘ZLAR: TROFEO tadqiqoti, giperurikemiya, surunkali buyrak yetishmovchiligi, Ksantin oksidaza-reduktaza ingibitorlari, febuksostat, topiroksostat, siydik kislotasi

Abstract

ANNOTATSIYA:  Giperurikemiya  surunkali  buyrak  yetishmovchiligi 
rivojlanishida  muhim  xavf  omillaridan  biri  bo‘lib,  uning  kechishini  og‘irlashtiradi. 
Ushbu  subanalitik  TROFEO  surunkali  buyrak  yetishmovchiligini  tekshirish 
tadqiqotida  yurak-qon  tomir  jarrohlik  amaliyoti  o‘tkazgan  giperuremik  bemorlar 
orasidan  hisoblangan  buyrak  filtrlash  tezligi  60  ml/min/1.73  m²  dan  past  bo‘lgan 
bemorlar ajratilib, ksantin oksidaza fermentini bloklovchi ikki dori – febuksostat va 
topiroksostat  – ta’siri  solishtirildi. 42  nafar  bemor  febuksostat,  39  nafar bemor  esa 
topiroksostat  bilan  davolangan.  Tadqiqotning  asosiy  ko‘rsatkichi  sifatida  qon 
zardobidagi siydik kislotasi darajasi baholangan bo‘lib, febuksostat uni klinik jihatdan 
muhim bo‘lgan 6,0 mg/dL darajadan oshirmasdan ushlab turgan. Ikkinchi darajadagi 
ko‘rsatkichlar  —  kreatinin,  buyrak  filtrlash  tezligi,  sistatin-C  va  oksidlangan 
lipoproteinlar  —  febuksostat  foydasiga  ijobiy  o‘zgarishlarni  namoyon  etdi.  Urin 
albumin  va  lipid  profili  parametrlarida  esa  sezilarli  farqlar  aniqlanmadi.  Ushbu 
natijalar  asosida  febuksostat  surunkali  buyrak  yetishmovchiligi  bo‘lgan  bemorlarda 
siydik kislotasi almashinuvini barqaror nazorat qilishda va buyrak faoliyatini saqlab 
qolishda ustun terapevtik vosita sifatida baholanadi. 

References

FOYDALANILGAN ADABIYOTLAR:

1. Richette P., Bardin T. Gout // Lancet. — 2010. — Vol. 375. — P. 318–328.

2. Vitart V., Rudan I., Hayward C., Gray N.K., Floyd J., Palmer C.N., et al. SLC2A9

is a newly identified urate transporter influencing serum urate concentration, urate

excretion and gout // Nature Genetics. — 2008. — Vol. 40. — P. 437–442.

3. Eggebeen A.T. Gout: an update // American Family Physician. — 2007. — Vol. 76.

— P. 801–808.

4. Drapkina O.M., Mazurov V.I., Martynov A.I., Gaidukova I.Z., Duplyakov D.V.,

Nevzorova V.A. i dr. «В фокусе гиперурикемия». Резолюция Совета экспертов

// Кардиоваскулярная терапия и профилактика. 2023;22(4):3564.

doi:10.15829/1728-8800-2023-3564

5. Hille R. Molybdenum-containing hydroxylases // Archives of Biochemistry and

Biophysics. — 2005. — Vol. 433. — P. 107–116.

6. Harrison R. Structure and function of xanthine oxidoreductase: where are we now?

// Free Radical Biology and Medicine. — 2002. — Vol. 33. — P. 774–797.

7. Gray C.L., Walters-Smith N.E. Febuxostat for treatment of chronic gout //

American Journal of Health-System Pharmacy. — 2011. — Vol. 68. — P. 389–398.

8. Love B.L., Barrons R., Veverka A., Snider K.M. Urate-lowering therapy for gout:

focus on febuxostat // Pharmacotherapy. — 2010. — Vol. 30. — P. 594–608.

9. Рамеев В.В., Елисеев М.С., Моисеев С.В. «Концепция аутовоспаления в

генезе подагры и гиперурикемии» // Клиническая фармакология и терапия.

2019;2019(2):28–33. doi:10.32756/0869-5490-2019-2-28-33

10. Chao J., Terkeltaub R. A critical reappraisal of allopurinol dosing, safety, and

efficacy for hyperuricemia in gout // Current Rheumatology Reports. — 2009. —

Vol. 11, No. 2. — P. 135–140.

11. Dubchak N., Falasca G.F. New and improved strategies for the treatment of gout //

International Journal of Nephrology and Renovascular Disease. — 2010. — Vol. 3.

— P. 145–166.

12. Eliseev M.S., Zhelyabina O.V., Cheremushkina E.V. «Сравнение частоты и

количества употребления в пищу мясных продуктов у пациентов с подагрой

и асимптоматической гиперурикемией (предварительные данные пилотного

исследования)» // Вестник ревматологии. 2022–2023.

13. Khanna D., Khanna P.P., Fitzgerald J.D., Singh M.K., Bae S., Neogi T., Pillinger

M.H., et al. American College of Rheumatology guidelines for management of

gout. Part 2: therapy and anti-inflammatory prophylaxis of acute gouty arthritis //

Arthritis Care & Research. — 2012. — Vol. 64, No. 10. — P. 1447–1461.

14. Köttgen A., Albrecht E., Teumer A., Vitart V., Krumsiek J., Hundertmark C., et al.

Genome-wide association analyses identify 18 new loci associated with serum urate

concentrations // Nature Genetics. — 2013. — Vol. 45, No. 2. — P. 145–154.

15. Молекулярно-генетические предикторы развития подагры: обзор тяжести и

клинического течения заболевания // Научный журнал NA-Journal, 2024.

Published

2025-07-11

How to Cite

Bekmurodova Malika Ruzimurod qizi, G’aniyev Asadbek Ulugʻbekovich, Adxamov Asror Adxam oʻgʻli, & Toirov Doston Rustamovich. (2025). GIPERURIKEMIYALI YURAK KASALLIKLARI FONIDA BUYRAK YETISHMOVCHILIGINI DORI ALMASHINUVI ORQALI BOSHQARISH: FEBUKSOSTAT VA TOPIROKSOSTAT TAQQOSIY TAHLILI . Ta’lim Innovatsiyasi Va Integratsiyasi, 49(1), 67-74. https://scientific-jl.com/tal/article/view/24643